Aj napriek tomu, že právne i politicky čisté riešenie tejto situácie bolo k dispozícii bez akútnej zmeny Ústavy SR (čl. 110 Ústavy), politická reprezentácia sa rozhodla riešiť situáciu po svojom. Prezident SR mohol lídrov parlamentných strán informovať, že im dáva istý časový priestor, povedzme 30 dní na to, aby našli spoločné riešenie, resp. také zostavenie vlády, ktoré by bolo schopné získať dôveru v parlamente. To, že by sa to dalo v prezidentom určenej lehote stihnúť naznačila situácia v parlamente, kedy bývalí koaliční poslanci bez problémov prijímali zákony a nič nenasvedčovalo tomu, že koalícia stratila parlamentnú väčšinu. Žiaľ, mnohé hysterické a unáhlené vyhlásenia predstaviteľov koaličných strán kreovali zlú atmosféru na spoluprácu a táto sa stala na prvý pohľad nemožná. Politická rivalita a snaha o diskvalifikáciu koaličného partnera by v slušnej spoločnosti (vo vyspelej demokracii) neboli dôvodom na vládnu krízu smerujúcu k novelizácii ústavy, ale boli by predmetom volebnej kampane. Preto možno s určitosťou tvrdiť, že tri koaličné strany začali volebnú kampaň v noci 11. októbra 2011. Občan s pamäťou môže oprávnene klásť otázku, kde je politická kultúra, ktorú mu predstavitelia tejto vlády pred viac ako rokom verejne sľúbili?
Jediná politická dohoda, ku ktorej sa politickí predstavitelia v Grasalkovičovom paláci dopracovali, bola práve politicky motivovaná novela Ústavy SR (s cieľom udržať si doterajšiu moc), ktorá sa vo finálnej verzii obmedzila na jednu A4ku, doplnením jedného písmena a jedného bodu (TU). Táto novela ústavy umožňuje prezidentovi poveriť odvolanú vládu výkonom jej funkcie až do vymenovania vlády novej a zároveň obmedzila výkon funkcie tejto vlády, resp. niektoré jej kroky podmienila predchádzajúcou kontrasignáciou prezidentom. Niektorí politickí analytici či politológovia sa dokonca nechali počuť, že touto novelou ústavy dochádza ku kreovaniu systému podobného poloprezidentskému systému, aký sa uplatňuje vo Francúzsku. Aj napriek tomu, že došlo k posilneniu postavenia prezidenta v ústavnom systéme z hľadiska výkonu kompetencií vlády, poloprezidentským systémom by som to nenazval. A to s odôvodnením, že týmito právomocami prezident disponuje výlučne v prípade, ak parlament nevysloví dôveru vláde. Zároveň naďalej a bez zmeny platí Čl. 114, ods. 1: ústavy, ktorý definuje zodpovednosť vlády voči parlamentu a nie voči prezidentovi. Kontrasignácia prezidenta sa vyžaduje v prípade vymenúvania a odvolávania ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky a v ďalších otázkach, v ktorých ustanoví zákon. O tom, že táto novela ústavy nie je systematickou zmenou, ale len politickou a účelovou, svedčí fakt, že žiadnym spôsobom nie je opäť upravená lehota, v akej môže takáto vláda bez mandátu fungovať, t.j. ak parlament ústavnou väčšinou neschváli skrátenie volebného obdobia, môže odvolaná vláda v podstate dovládnuť až do konca volebného obdobia. Hoci novela ústavy nedovoľuje odvolanej vláde rozhodovať o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, umožňuje jej rozhodovať o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu. Paradoxne práve štátny rozpočet je považovaný za najdôležitejší hospodársky zákon štátu a práve tento má významný dosah na hospodársku a sociálnu politiku štátu. Dovolím si tvrdiť, že prítomnosť obmedzujúcich prvkov vlády zakomponovaných v novele ústavy je výsledkom dominantného postavenia prezidenta a opozičného SMER-SD pri rokovaniach o vládnej kríze. Pri svojom tvrdení sa opieram o komparáciu s Ústavou Českej republiky, ktorá ukladá prezidentovi Českej republiky poveriť výkonom funkcie aj odvolanú vládu resp. vládu v demisii v dôsledku nevyslovenia dôvery vláde ( čl. 73 ods. 2 ústavy ČR), a to bez akýchkoľvek obmedzení alebo vyžadovanej kontrasignácie z jeho strany (Čl. 62 Ústavy ČR; TU). Ústava ČR trpí tiež určitými chybami, kedy napr. neurčuje lehotu vláde na podanie demisie v prípade, ak táto nezískala dôveru Poslaneckej snemovne resp. nestanovuje prezidentovi lehotu na odvolanie vlády, ak táto nepodala demisiu v dôsledku nevyslovenia dôvery alebo zamietnutia žiadosti vlády o vyslovenie dôvery.
Najzásadnejšou chybou, ktorú neodstránila ani táto novela ústavy, je úplne odstránenie principiálneho prvku parlamentnej formy vlády a dodržiavanie spomenutého 114. článku ústavy, t.j. zodpovednosť vlády voči parlamentu. Hoci ústava vyžaduje pri kreovaní vlády vyslovenie dôvery v parlamente, pri jej odvolaní nezískaním dôvery a poverením vykonávania jej funkcie už táto dôvera parlamentu ako orgánu, ktorému zodpovedá vláda, vyžadovaná nie je. Opäť sa dostávame k záveru, že došlo len k bezzubej právnej legitimite pre vládu, ktorej chýba politický mandát pre výkon funkcie (podobne v Českej republike; pozn. autora). Druhou chybou je, že poslanecký zbor, ktorý nebol ochotný vysloviť dôveru vláde, bol o pár dni neskôr ochotný podporiť takú novelu ústavy, ktorá opätovne vrátila výkonnú moc do rúk presne tej istej vláde, čím sa poprel politický mandát vlády. Tu sa treba vrátiť k začiatku článku, kde som spomenul hysterické a unáhlené vyjadrenia koaličných lídrov, ktoré v atakujúcom tóne voči SaS pretrvávajú dodnes a boli vyjadrené návrhmi na odvolanie členov vlády za SaS. Ako teda môže vládnuť vláda v zložení pôvodných štyroch koaličných strán, ak tri z nich tvrdia, že SaS nie je partner a že sa politicky diskvalifikovala na akúkoľvek spoluprácu, dokonca pre mnohých je už SMER-SD bližší partner.
Čl. 102
(1) Prezident
a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,
b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom,
c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,
d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky,
e) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, ak Národná rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident rozpustí Národnú radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný,
f) podpisuje zákony,
g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116,
h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov,
i) udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán,
j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie,
k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl,
l)vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,
m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,
n) vyhlasuje referendum,
o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona,
p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o závažných politických otázkach,
r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh,
s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,
t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov,
u) rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti podľa čl. 115 ods. 3
Čl. 115
1. Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví vláde nedôveru, alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident Slovenskej republiky vládu odvolá.
2. Ak prezident Slovenskej republiky prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády.
3. Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.
Čl. 119
Vláda rozhoduje v zbore
a) o návrhoch zákonov,
b) o nariadeniach vlády,
c) o programe vlády a o jeho plnení,
d) o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky,
e) o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu,
f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky,
g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov,
h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom,
i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,
j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,
k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,
l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov,
m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu,
o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,
r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.
Bohužiaľ je to tak, Nie som síce právnik. Ale naozaj by som chcel vediť, čo by na to povedal Ústavný Súd. Takto pošliapať Ústavu snaď v Histórii Slovenskej republiky ešte nikto nespravil.
OdpovedaťOdstrániť